Získali sme prvopis rozpravy k PVV od poslankyne Márie Ritomskej a dostali sme jej súhlas k jeho publikovaniu. Uvádzame rozšírenú formu ktorej podstata bola prednesená v parlamente v rámci rozpravy k programovému vyhláseniu vlády SR dňa 10. 5. 2012 v poobedných hodinách.
Rozprava v NR SR, reč poslankyne NR SR – JUDr. Mária Ritomská (OĽaNO – nezávislá osobnosť) – k Programovému vyhláseniu vlády SR (PVV SR) z 29.apríla 2012
Vážení prítomní…, dámy a páni, dovoľte aby som Vás upozornila na závažný deficit v predloženom PVV SR.
Uvedený dokument, tak ako vždy v predchádzajúcich programových vyhláseniach vlád, absolútne ignoruje sociálnu rakovinu Slovenska. Závažnú diagnózu všetci vidíme, ale ako každú zhubnú chorobu – nechcete ju vidieť.
Tí ktorí ma poznajú osobne, vedia približne o čom hovorím, ale poslanci strany SMER SD, podobne aj MOST-HÍD, SaS, niektorí z OĽaNO, alebo KDH, vy všetci, vážení, vy by ste mali pozorne načúvať, aby ste pochopili čo sa deje v našom štáte, u nás na Slovensku. Teraz neriešim otázku neschválenia PVV SR, lebo deficitný program sa nedá schváliť, ale riešim otázku toho deficitu, navrhujem spôsoby, ako doplniť a potom schváliť PVV SR.
Poslancov SDKÚ DS ani neoslovujem, lebo oni majú svoje inštrukcie. Ich kapitalistické šantenie vo dva a pol vládnych obdobiach v minulosti výrazne rozbujnelo sociálnu rakovinu Slovenska. Opakujem, ide o sociálnu rakovinu.
Vďaka trom Dzurindovým vládam ju môžeme presne definovať, a nepotrebujeme ani citlivé štatistiky, lebo máme obrovský sociálny problém, až taký veľký, že nás môže zviditeľniť na mape sveta. Takže prosím – vnímajte pozorne, lebo s týmto problémom sa nestretnete, hoci žijete v jeho tieni a nevidíte ho, kým neskončíte na ulici, ako defenestrovaní poslanci. Máte šancu poučiť sa, dokonca obrátiť vaše myslenie, aby k vašej defenestrácii nedošlo.
PVV SR začína slovami: V parlamentných voľbách (10.3.2012) občania podporili realizáciu programu založeného na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii.
Môžeme iba súhlasiť s dôvodmi pre ktoré občania takto volili, a pridávame dôraz, volebné fakty hovoria aj o iných – spodných prúdoch v spoločnosti.
V posledných parlamentných voľbách občania SR ukázali svoju podporu sociálno-solidárnej vláde, ale silným a temným hlasom vyjadrili aj túžbu mať sociálno-právny štát. Ukázali svoju túžbu po riešení sociálno-právnych otázok v ľudských intenciách spravodlivosti.
Občania SR žiadajú právny štát s ľudskou, ale najmä etickou, a predovšetkým spravodlivou tvárou. Dôkazom je moja prítomnosť v tomto parlamente ktorý sa už toľkokrát prostituoval za chrbtom voliča, že je skoro hanbou byť poslancom.
Hovorím o sebe ako o nezávislej poslankyni NR SR. Ja som líder temného hlasu spoločnosti – čo ma síce neteší, ale zaväzuje, a som dôkazom uvedenej túžby občanov SR, lebo v mojom individuálnom volebnom programe bola riešená práve táto solitárna otázka sociálno-právnych istôt.
Voliči ma poslali do poslaneckého kresla ako nezávislú osobnosť OĽaNO. Keby som kandidovala za MOST, posilnila by som ich pozície. Ale ja som kandidovala za OĽaNO, a pán Matovič získal spolu so mnou aj pozitívny program trošku iného razenia ako jeho „fico-fóbia“ prezentovaná v Regionálnych novinkách.
Túžba mojich voličov sa stala mojou pracovnou náplňou. Naplním svoje poslanie tak, ako si to želajú moji voliči, ktorým sa nepáči súčasná situácia násilia a moci v „našom právnom štáte“. Oprávnenosť názvu v úvodzovkách „náš právny štát“ budem analyzovať inokedy, ale moji voliči z vlastnej skúsenosti vedia, že náš štát je majetkom boháčov, tých, ktorí si kupujú politikov, aj poslancov; a zároveň vedia, ako má veľmi ďaleko náš štát od právneho štátu.
Vláda, ako to uviedla vo svojom PVV SR, má svoj cieľ zvýšiť kvalitu života občanov, a sľubuje, okrem iného, že zameria pozornosť na reálne zvyšovanie zamestnanosti, ďalej na sociálnu ochranu finančne slabých občanov, aj na minimalizáciu sociálneho vylúčenia, tiež na vysokú úroveň vzdelávania, na odbornú prípravu, alebo aj na zdravie občanov, na podporu vedy, na výskum a inovácie, a podobne. Súhlasím s vyslovenými cieľovými ideami PVV SR, ale považujem ich v tej forme ako boli prezentované, za inkoherentné a diskordantné s praktickou stránkou veci, de facto nerealizovateľné.
Vezmime si sociálny problém, pre občana najdôležitejší: Zamestnanosť. PVV SR sa tejto problematike venuje na strane 18 a na strane 19. Vo svojom PVV SR vláda vynechala reálny spôsob riešenia: Stratégia tvorby pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí mať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré je schopné priebežne obnovovať rovnováhu medzi dvomi miskami váh:
1. ekonomické potreby podnikateľov a celej spoločnosti na jednej miske, a
2. schopnosť efektívne motivovať zamestnancov na miske druhej.
Deficit podobných krokov v PVV SR ho robí neschváliteľným. Kroky, ktorými sa uvedený stav dá dosiahnuť, napríklad pevne stanovenými pravidlami na trhu práce s pozitívnymi štátnymi stimulmi pre dynamické prijímanie nových pracovných síl – ako istota pre zamestnávateľov; a obmedzeným prepúšťaním zo zamestnania – ako istota pre zamestnancov; také kroky mali byť aspoň načrtnuté.
Vrátim sa k mojej téme sociálna rakovina. Poučme sa od politík vyspelých štátov EÚ. Roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk si vyspelé štáty EÚ vyriešili legislatívou, sociálnu rakovinu už nepoznajú. Hovorím o Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, alebo Rakúsku. Podobné roky sociálnej choroby budú musieť skončiť aj u nás – legislatívnou úpravou. Dovtedy si musíme priznať, zatiaľ žijeme v bezprávnom štáte v ktorom bujnie sociálna rakovina.
Psychický teror na pracoviskách bol pomenovaný už dávnejšie ako mobbing, bossing, a v niektorých štátoch EÚ boli aktualizované právne úpravy na elimináciu uvedených sociálnych rakovín.
Skôr, ako sa tak stane aj u nás, vláda SR by mala aktívne tvoriť ochranu trpiacich zamestnancov prostredníctvom prechodných Dodatkov Dohôd o zamestnaní medzi zamestnávateľmi a zamestnanými. Takýto Antimobbingový Dodatok si prosíme vložiť do PVV SR.
Je nevyhnutné, aby podnikateľské subjekty boli založené na strategickej schopnosti vyrovnávať sa s krátkymi cyklickými zmenami medzi výkyvmi obchodu na jednej strane, a na druhej strane aby nezneužívali zmeny na trhu práce.
Štát môže, ba musí vstupovať, stimulovať, robiť rozvoj dosiahnuteľným uplatňovaním pevne stanovených stimulačných pravidiel a zákonov, ktoré budú čitateľne a predvídateľne riešiť nežiaduce zmeny v globálnom prostredí. Príklad: stabilne stanovený a polročne vládou určovaný strop najdôležitejších tovarových cien poskytne manévrovací priestor tak, aby trh nebol zneužívaný v neprospech kupujúcich, a zároveň, aby tvorba zisku nebola zablokovaná.
Pýtam sa: Na čom je postavené štúdium ekonómie, keď ekonómovia takúto simplexnú vec nedokážu riešiť? Kapitalistickí moderátori zohrievaní okolo Hospodárskych novín ma ukrižujú za tieto slová, tak sa ešte opýtam aj inak: Keď lekár nelieči, je vôbec lekárom? A ešte inak: Je možné, aby sa otec rodiny nažral ako zver, a deti nechal hladovať (?) – horšie ako zver?
Pripomínam vedecky doložený axióm genetiky: Ľudstvo sveta, celá spoločnosť je jedna rodina, všetci máme jednu genetickú pramatku a jedného genetického praotca. Tak prečo sa tvárime, že bezdomovec na našej ulici nie je náš brat? Všetci v jednom štáte sme jedna vetva veľkej človečenskej rodiny a Ježiš Kristus bol náš skutočný brat, nielen duchovný brat, ako nám to kňazstvo dementuje! V tejto slovenskej štátnej vetve človečenstva máme všetci spoločnú jednu peňaženku… Akým právom si z nej niektorí berú ako z hrušiek? Akým právom nedovoľujeme niektorým bratom ani slušne existovať?
Štát by mal byť rodinným mediátorom, ktorý nedovolí silnejšiemu členovi rodiny žrať do prasknutia, a nemal by dovoliť ani umieranie na ulici inému, mentálne, fyzicky, či obojako slabému členovi rodiny! Takéto odhodlanie chýba v PVV SR, a to si tiež žiadame doplniť, aby bolo jasné, že vláda a jej program sú sociálne angažované entity.
Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce, inými slovami zvyšovaním ceny práce. Cieľom vládnej politiky zamestnanosti je aj tvorba trhovo konformných nástrojov, a tiež takých pracovných podmienok, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale, aby ju aj kvalitatívne rozvíjalo a pridávalo jej hodnotu. Odhodlanie zvyšovať cenu práce v PVV SR chýba, žiadame to doplniť.
Pre každého občana Slovenska je dôležité mať prácu. Preto je zarmucujúce zistenie, a zároveň veľmi znepokojujúce pre našu mládež, ako roky tvrdého elitného štúdia ukončeného univerzitným diplomom, padajú do balastu sociálnej rakoviny, lebo nie je možné nájsť pracovisko, kde by fungovali dobré pracovné vzťahy budované na princípoch bratstva, vzájomnej úcty, rovnosti, slobody a základných práv ľudí. Na našich pracoviskách nie je možné, aby sa obojstranne výhodne využívala pracovná sila, ako v prospech zamestnávateľa, rovnako aj pre úžitok zamestnanca, a zároveň, s rozvojom úrovne zamestnávateľa aby sa rozvíjala aj hodnota práce zamestnanca.
V súčasnosti majú zamestnávatelia evidentný trend zakonzervovať a blokovať vývoj ceny práce, a žiaľ, legislatíva im v tom pomáha, čím si ikonicky rámujú bezprávie. Hlúpy a tichý zamestnanec je zamestnávateľmi hľadaný ideál…v absolútnom rozpore s deklarovanými požiadavkami trhu, že vraj im chýbajú vzdelaní odborníci… Takéto primitívne klamstvá už nespásajú ani kone. Hlúpy a tichý zamestnanec je zbožňovaná ikona kapitalizmu, alias sociálna rakovina, a bujnie už pridlho. PVV SR o nej nič nevie, preto žiadame doplnenie týchto poznatkov a načrtnutie spôsobov ich riešenia.
PVV SR ďalej uvádza, že vláda chce trvalo udržať rast kvality života založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých. Podľa takejto reči si vláda SR neuvedomuje legislatívnu potrebu zákazu zneužívania nadbytku pracovných síl. Nadbytok pracovných síl zneužívaný zamestnávateľmi proti vlastným zamestnancom na zvyšovanie výkonu nad rámec Dohody o zamestnaní…, toto by malo byť trestané ako zločin – je to krádež osobnej energie zamestnanca!
Vylúčením psychického tlaku na zvyšovanie výkonnosti zamestnancov nad rámec dohodnutej pracovnej povinnosti, by malo dôjsť k úprave aspoň jedného aspektu v pracovno-právnych vzťahoch. Do tejto kategórie evidentne patrí zneužívanie nadbytku pracovných síl – to by malo byť legislatívne ošetrené výmerom penitencií ako za trestný čin.
Preto moje poslanie považujem za dôležité a uvedomujem si exkluzívnu zodpovednosť tým viac, čím bezprávnejšia je naša spoločnosť, resp. čím prázdnejšie je právne vákuum, v ktorom mohutnie bezprávie, násilie na pracoviskách, doslova a do písmena – ako sociálna rakovina.
Snažme sa čím skôr, aby bezprávie, ako právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Snažme sa vyplniť sociálny defekt. Žiadame v tomto zmysle doplniť PVV SR.
Cieľom PVV SR by mal byť kompaktný právny systém štátu – spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi: vyvážený medzi štátom a občanom; kde v spore medzi zamestnávateľom a zamestnancom je štát na strane zamestnanca; kde v spore medzi štátom a zamestnávateľom je štát rovnoprávny subjekt rovnocenný v spore; kde v sporoch štát poskytne občanovi úplne všetko k úplnej obhajobe – aj keď je občan bez prostriedkov. Každá iná štartovacia línia pri vnímaní „právneho štátu“ je propagáciou demagógie, resp. návrat na koniec 19-eho storočia.
V skutočnom kompaktnom právnom systéme, podľa aktuálnych právnych reflexií získaných od občanov, sa môže postaviť do súdneho sporu každý jednotlivec hoci aj proti štátu, a nikto nesmie občana nijakou silou, ani ekonomickou, ani úradnou mocou prevážiť, ale každý účastník sporu má mať rovnaký nárok na spravodlivosť, pri rovnakých podmienkach, a všetko bezodplatne pre občanov bez prostriedkov.
Ak niekto musí zložiť nejakú sumu pred začatím občiansko-právneho, alebo pracovno-právneho sporu, tak hovoríme o diktatúre kapitálu, lebo nemajetní sú vylúčení z nároku na právo, nemajetní žijú v bezprávnom štáte, aj keby bývali rovno na právnickej fakulte. Ak sa čo len jedna osoba v štáte dostane do bezprávneho stavu, celý štát je bezprávny, lebo nemožno o takom štáte povedať, že by bol právnym štátom.
Chvála Bohu, dnes máme mediálne vráta otvorené najmä vďaka internetu ktorý sa účinne vysmieva všetkým demagógom, a dokáže bojovať aj proti kapitálovej diktatúre. Vidíme, ako sociálne programy víťazia v celej kultúrnej Európe. Dôležité je, aby si to uvedomila aj naša vládna personalita, a podobne aj parlamentná garnitúra. Aby vláda zviditeľnila svoju sociálnu orientáciu, odporúčame vložiť do PVV SR postup, ako bude odstránená rakovina, diktatúra kapitálu, z tela našej spoločnosti.
Nemôžeme mlčať. Každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Nemôžeme sa tváriť akoby sa nič nedialo. „Trvalo udržateľný rast kvality života založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých“, ako sa píše v PVV SR, je zatiaľ prázdnou frázou, a bude ňou dovtedy, kým sa štát legislatívne nepostaví na stranu ekonomicky najmenších jednotlivcov, ktorí sú zároveň svojím počtom najsilnejší občania SR.
Hlavným krátkodobým cieľom vlády je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl; a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda by mala pamätať na zamestnávanie mladých ľudí, ich prípravu a plynulý vstup na trh práce, a zároveň sa vyvarovať pred reguláciou direktívami.
Niekto vo vláde by mal mať rozum a rozpamätať sa na základné tézy ekonomických pravidiel riadenia štátu. Potreby štátu sú obstarávané a vykrývané domácou produktivitou a medzinárodným obchodom, to sa týka aj šengenského trhu práce; ale nie reguláciou školstva! Žiadame vypustiť z PVV SR túto chybnú tézu! Pravdou je, že regulácia školstva nedokáže vykryť okamžité potreby štátu, ani teoreticky, ale ani v dlhodobej perspektíve. Ani spoločné euro-únijné regulované plánovanie školstva by nedonieslo nijaký hospodársky efekt pri paralelnej slobode pohybu v „šengene“. Ak by sa chcelo regulovať školstvo pre účely hospodárskeho rastu, musel by sa obmedziť aj slobodný pohyb pracovnej sily… a to už je fakt ťažký stredovek, alebo diktatúra. Potreby trhu prenesené do štátnej regulácie školstva sú jednak fantazmagória, ale tiež hrob kultúry (!) už aj preto, lebo trh sa mení každodenne. Naproti tomu legislatíva školstva by mala garantovať istotu vzdelávania od základu až po seniorské vzdelávanie, najmenej pre jednu generáciu. Ak to nedokáže, celý riadiaci rezort ministerstva školstva je zbytočná investícia, a samotné školy si dokážu riadiť svoj život aj bez takého ministerstva. Pre dosahovanie efektu zamestnanosti mladých absolventov SŠ a VŠ vedie jediná cesta – pozitívne stimuly zo strany štátu, ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov, študentov a žiakov. Dosiahnutie hlavných krátkodobých cieľov sa dá stimulovať iba pozitívnou stimulačnou politikou.
Rozdiel medzi diktatúrou a pozitívnou stimuláciou dúfam pozná každý: „zákaz štúdia na gymnáziách“, resp. „určovanie na základe školských hodnotení, že kto musí ísť do výroby (na učňovku), a kto môže pokračovať v štúdiu“, to je diktát (!) a zároveň je to otvorená brána pre korupciu! Ráčte vstúpiť do sveta školstva pán Čaplovič, pomaly sa rozhliadnite po EÚ, napr. Francúzsku, či tam náhodou nevidíte menej ako 25 žiakov v štandardnej triede ZŠ, alebo SŠ, alebo či sa tam môže prihlásiť hocikto na VŠ štúdium, každý kto úspešne absolvuje prijímací pohovor… Neviem čo od toho čakáte, ale pána Fica by ste nemali omamovať takými pochybnými teóriami, akože vaše direktívy podporia hospodársky rast posunom žiakov na učňovky! Kto takýmto teóriám verí, ten má určite ružového macíka vo vrecku, alebo zajačiu paprčku?
Vážení socialisti v demokratickej vláde, čo tak zamyslieť sa trošku inak: Dať učiteľom vyššie ohodnotenie, sociálne výhody ako policajtom, pridať stredoškolských asistentov na chodby, aby nemusel učiteľ stáť na chodbe cez prestávku a robiť tzv. pedagogický dozor. To je konkrétna sociálna choroba stavu učiteľského, dajte riešenie do PVV SR !
Ďalej, priama pozitívna stimulácia poskytnutím finančných, alebo nepriama – daňových, výhod pre zamestnávateľa ktorý zamestná mladých. Podobne aj finančné zvýhodnenie štúdia na určitom – hospodársky preferovanom type školy, to by šlo, je to jediná možnosť ktorá môže byť akceptovaná v modernom, sociálne a právne kompaktnom systéme, ale v PVV SR sa nič také nevyskytuje. Dajte to tam !
K pozitívnej stimulácii môže vláda využiť realokované zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ tak, ako to na tomto mieste navrhujem, aby sa urýchlil efekt na zvrátenie nepriaznivého stavu nezamestnanosti mladých ľudí. Ak si to vláda skutočne programuje, tak nech to je v PVV SR aj napísané.
Kalendár nám ukazuje 22 rokov po Nežnej revolúcii. Sťažnosti zamestnancov nám ukazujú „zamestnávateľov“, ktorí zabudli na svoj pôvod. Na ich pracoviskách pracujú im rovnakí ľudia, ich blížni, všeobecne definované: citlivé ľudské bytosti. Zároveň konštatujeme, že nám za tých 22 rokov pribudli humánne zákony na ochranu domáceho zverstva. Naše nové humánne zákony síce zakazujú týranie zvierat, ale psychoterror na pracoviskách – tyrania ľudí – to naše zákony ešte stále ignorujú. Podľa rakovinou prežratej legislatívy je náš občan čosi menej ako zver.
Keď sa pozerám na niektorých bossov, tak tí hádam aj áno. Ale za ostatných, v mene všetkých týraných zamestnancov občanov SR žiadam, aby do PVV SR boli zakomponované plány na odstránenie psychickej tyranie, sociálnej rakoviny.
Ako na pracoviskách, tak aj v politike, stále viac sa prehlbuje existujúci problém otrokárstva. Túžili sme po vznešenej existencii, vznešene sme zvrhli diktatúru komunistov – ale kde je naša túžba dnes? Vidíme zotročenie človeka človekom v mene mamony a moci. Sťažnosti občanov svedčia – je to oveľa horšie ako v kapitalizme 19-eho storočia. Už neplatí ako vtedy na západe, že „ja Tebe a Ty mne“. Teraz máme platný úchylný stav otrokárstva: „Zhora dole môžeš úplne všetko, a zdola nahor nemôžeš vôbec nič!“
Hovorím, „úchylný stav otrokárstva“, lebo v skutočnom antickom otrokárstve bolo postarané o otrokov a ich rodiny podstatne lepšie, ako si to predstavovali tri Dzurindove vlády. Žiaľ, stav patologického otrokárstva v SR trvá dodnes. Naše slovenské otrokárstvo v holej realite nie je choré, ale je úchylné, psychopatické, ako by ho nazval poctivý psychiater.
Napriek tomu ľudia dúfajú a stále si volia nejakých politikov. Mnohí politici sú ako hazardní hráči, hrajú o dôveru občanov, sú bežným typom politika. Ale ako povedal pán Madač v Tragédii človeka: „Človeče dúfaj a bojuj!“
Áno som tu, lebo mi uverili tí ktorí ma volili. Každému z nás veria jeho voliči. Naši voliči, občania SR dúfajú v krajšiu budúcnosť ktorú im pomôžeme utvoriť. Dajte do PVV SR boj proti násiliu na pracoviskách!
Každý problém sa dá riešiť, ale iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Problém násilia na slovenských pracoviskách dosiaľ neriešila žiadna politická moc a zdá sa, že ani táto vláda o tom nič nevie. PVV SR podporíme vtedy, keď sa v ňom objavia záruky boja proti sociálnej rakovine.
Aj na Slovensku potrebujeme mať odvážnych, statočných zamestnancov na pracoviskách tak, ako to je v krajinách EÚ. Potrebujeme občanov ktorí sa nebudú báť poukázať na nekalé praktiky zamestnávateľov.
Ak chceme vidieť viac demokracie a viac humánnych postojov, nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa obzrieť cez plece keď stojíme tvárou k východu, a máme ako na dlani švédsky, nemecký, švajčiarsky, alebo rakúsky, či iný sociálne vyspelý štátny systém. Pýtam sa: My nie sme schopní znovu objaviť naše ľudské korene a vložiť ich do zákonov ako dôstojnú ochranu občana?
Môžeme sa poučiť od politík vyspelých štátov EÚ. Roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk budú musieť skončiť aj u nás, na Slovensku. Psychický teror na pracoviskách bol pomenovaný už dávnejšie ako mobbing, bossing, a v niektorých štátoch EÚ boli aktualizované právne úpravy na elimináciu spoločenskej rakoviny.
Skôr, ako sa tak stane aj u nás, je potrebné utvoriť legislatívnu ochranu trpiacich prenasledovaných zamestnancov. Sociálna požiadavka dneška je prechodný Dodatok Dohôd medzi zamestnávateľmi a zamestnanými, vylúčenie psychického teroru zo života pracujúcich. Názvom Dodatku môže byť Antimobbingový dodatok. Toto si prajeme zakomponovať do PVV SR, až potom ho odsúhlasíme, a som presvedčená, že hovorím z duše všetkých radových občanov, aj za voličov sociálnej strany SMER SD.
Všetci predsa chceme aby náš štát predbehol vývoj ostatných postkomunistických systémov. A ja Vám teraz ponúkam algoritmus na utvorenie novej, o triedu vyššej spoločnosti. Žiadne pochybné elitárstvo, ale kultúrny, morálny a humánny štát. Teraz hlasujme za neprijatie PVV SR v tejto jeho neúplnej forme, a za pár hodín, po doplnení, ho môžeme schváliť v úplnej, skutočne sociálnej forme, so zakomponovanou úlohou boja proti bezpráviu na pracoviskách.
Hovorím nielen za svojich voličov, alebo za OZ Práca a vzťahy, hovorím za všetkých inteligentných, morálnych a sociálne cítiacich občanov SR:
Našu činnosť považujeme za dôležitú a uvedomujeme si našu exkluzívnu zodpovednosť tým viac,
¼ čím prázdnejšie je právo na ochranu zamestnanca;
¼ čím mohutnejšie je právne vákuum okolo zamestnanca;
¼ čím viac odvracajú politické nomenklatúry svoje konzervované hlavy od tejto témy;
¼ čím prázdnejšie sú slová kňazov v kostoloch;
¼ čím je národ ohlušenejší hlúposťami žabomyších vyhlásení niektorých politikov;
¼ čím ťažší je život morálneho človeka;
¼ čím viac je lož pracovným nástrojom politikov;
¼ čím viac sa riadenie zamestnancov podobá na politiku;
¼ čím viac mohutnie násilie na pracoviskách ako sociálna rakovina…
Každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Nikto sa nemôže tváriť akoby sa nič nedialo.
Snažme sa, aby právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinám. Snažme sa vyplniť sociálny defekt, utvorme kompaktný právny systém kompatibilný s právnymi systémami iných európskych vyspelých štátov.
Žiadny zákon nemôže spôsobovať nijakú formu diskriminácie, a nemal by ju spôsobovať ani svojou nedostatočnou definíciou.
Nedostatočná definícia pojmov v zákonoch je otvorenou možnosťou deklinácie výkladu práva, paralelného, scestného, až protikladného výkladu. Toto by sme mali mať pred očami, ale nie nad hlavou ako Damoklov meč. Iba tak je možné tvoriť Spravodlivosť v Zákone. Dajte do PVV SR plán doplniť Ústavu SR o všeobecnú povinnosť pri tvorbe zákonov – O povinnej úplnej definícii pojmov v zákonoch.
Potrebujeme účinné zákony na ochranu najmenšieho zamestnanca proti moci zamestnávateľa. Zákony ukázali hrubé defekty, ktoré sa stali zubami hlodajúcimi kosti každého zamestnanca. Potrebujeme nové definície zla, pomenovať rôzne formy útlaku jednotlivca: od psychických, sotva postrehnuteľných foriem, až po „zamestnaneckú šikanu“. Tiež pomenovať rôzne útlaky zo strany pracovného kolektívu: od emotívnych akoby vtipných náznakov, cez výsmech za chrbtom, až po fyzické strpčovanie výkonu takzvanými „stratenými“ materiálmi, ktoré už boli hotové, a pod… Dajte do PVV SR vôľu odstrániť zo zamestnaneckých vzťahov každú formu útlaku jednotlivca!
Slovensko v novej ére spoločnosti po tzv. Nežnej revolúcii, je ťažko choré, trpí vážnou sociálnou rakovinou. Žiadam do PVV zakomponovať boj proti týmto nešvárom.
Od prvej právnej úpravy Zákonníka práce v novej ére uplynulo už viac ako 10 rokov. Vláda vo svojom PVV SR absolútne nerieši problémy novej spoločnosti vyplývajúce z nových okolností.
Pomôžem s definíciami: Sociálna rakovina postkomunistického štátu vznikla skrížením starých sociálnych zvykov a nových sociálnych slobôd.
Vznikol hybridný problém ktorý je rakovinou v tele spoločnosti, ťažkou chorobou, predstavuje peklo v zamestnaní. Peklo, o ktorom kňazi nič nevedia, je to problém rezortu práce a sociálnych vecí.
Zrodil sa problém diktatúry kapitálu v Deň legálneho pádu diktatúry proletariátu, nazvime tak 17.november 1989. Legálny pád komunistickej moci presunul praktiky komunistickej hierarchickej moci do modernej legality, do vlády mamony, kde sa hierarchické zvyky posilnili.
Vzniklo úchylné otrokárstvo postavené na hegemónii a diktáte kapitálu.
Celých 22 rokov narastá početná skupina utláčaných zamestnancov. Opisujú svoje moderné zotročenie, a všetci unisono zviditeľňujú problém, ale žiaľ, nikto ich doteraz nechcel ani vidieť, ani počuť. Títo zamestnanci nikdy nedostali od slovenskej úradnej legality ani jenu kompetentnú odpoveď na svoje otázky a sťažnosti.
Tam, kde sa odpovedá de iure neadekvátne, bezprávne, tam sa de facto neodpovedá, tam evidentne neexistuje vládna legalita, neexistuje ani zákon, ani žiadny kompetentný úrad, či orgán, tam vládne bezprávny stav.
Na Slovensku oficiálna evidencia sociálnej rakoviny neexistuje, ba doteraz neexistovala ani mediálna slovenská definícia problému.
Naša spoločnosť nosí na demokraticko-právnej tvári lepru, a tvári sa že nič nevidí, zrkadlá obchádza, alebo rozbíja. Nepíše sa diagnóza, ani sa nelieči… Slovensko je vnútorne politicko-právne hnilé, ale má našminkovanú hnilobu. Šminkami právnych reforiem natretá chudera sa pretŕča, aby sa predávala svetu ako právna smilnica.
Politicko-právnu hnilobu medializujú investigatívni redaktori, píšu a hovoria o našich rezortoch spravodlivosti, zdravotníctva, či práce a sociálnych vecí a rodiny, či hociktorého iného úradu.
Diagnóza je aktuálny, 22 ročný stav našej spoločnosti: Pokročilé štádium sociálnej rakoviny s metastázami vo všetkých orgánoch štátnej správy.
Už 22 rokov sa na tento problém pozerá celé Slovensko, a doteraz ho nikto z kompetentných nechcel vidieť. Ak sa našiel nejaký odvážlivec, a chcel pomôcť zotročeným zamestnancom, rakovinou zamorená druhá strana rýchlo ukončila jeho aktivitu skôr, než by dosiahol spoločensky relevantný výsledok. Každý odvážlivec vyznel ako Donkichot, pocítil útoky veterných lopát hnilej úradnej moci rovnako, ako všetci otrokárstvom poškodení občania, a bol vylúčený zo spoločnosti, aj prenasledovaný… Vážení, toto sa volá mobbing.
Problémy vznikajúce z moderného, resp. úchylného otrokárstva sú ikonicky orámované svetovou krízou evidovanou od roku 2008. Nedajme sa pomýliť rámom krízy, nezbožňujme krízu viac než treba. Rakovina spoločnosti existuje už 22 rokov a globálna krízová situácia sociálnu rakovinu iba zviditeľnila. Sociálny stav je zhoršený do vysokej, až hraničnej miery únosnosti.
Zhoršenie sociálnej rakoviny nepriniesli samotné účinky svetovej krízy, ale priniesli ho ekonomickí zbožňovatelia všemocnosti krízy, ktorí svojím kuvikaním o červených číslach v národnom rozpočte priamo vyzvali zamestnávateľov k tvrdým postupom proti zamestnancom. Zahájili bludný kruh temnej stránky ekonómie: Menej zamestnancov, menej tovaru, menej obratu v obchode, menej ziskov… Sociálna rakovina prirýchlo metastázovala, prehnila až na koreň spoločnosti: práceschopní občania utiekli a stále utekajú preč zo štátu… To, že majú kam utekať za prácou, to je dôkaz, že kríza nie je až taká všemocná, lebo niekde sa vraj pracuje a dokonca zamestnávajú aj naše opatrovateľky… dostávajú 1200 až 1500 € mesačne za celkom pohodlnú prácu, za opatrovanie mobilných seniorov. Pýtam sa: Kto sa pomýlil? Nemyslím tým na pána často omylného Mikloša ktorý decimoval slovenskú ekonomiku v troch Dzurindových vládach, a neverím že omylom, skôr si myslím že úmyselne, ale myslím tým na pánov v EÚ. Niekde v EÚ sa deje veľká chyba a naše Slovensko je prototypom tejto chyby. Niekde sa prijímajú zlé rozhodnutia, ale to bude téma pre iné fórum.
Diagnostický moment hraničnej únosnosti sociálnej rakoviny je evidentný: Sociálnou rakovinou prenasledovaní občania si zvolili svojho lídra do NR SR aj napriek nevýhodnému volebnému systému. Pri súčasnom nastavení volebného systému je to buď zázrak, alebo, SR má tak veľa postihnutých občanov, že títo prevalcovali aj zlý volebný systém!
Toto bola druhá Nežná revolúcia!
Vážení poslanci NR SR a vážený líder vlády SR. Občania SR vám odkazujú, aby ste si sociálnu rakovinu SR všetci v parlamente, aj vo vláde SR uvedomili, a liečili ju nielen kompetentne, ale zvlášť dôsledne. Liečbu sociálnej rakoviny si prajeme pridať do PVV SR.
Doterajšie prijímanie noviel Zákonníka práce smerovalo k zlepšeniu postavenia zamestnávateľa, ako som už spomenula, týmto spôsobom došlo k vyprázdneniu práv zamestnancov.
Teraz nie je účelné uvádzať jednotlivé ustanovenia Zákonov ktoré znevýhodňujú zamestnancov. Dôležitejšie pri deklarovaní nedostatkov PVV SR je poskytnutie priestoru pre pochopenie príčin vzniku sociálnej rakoviny. Ukazujem na gigarozmer tohto postkomunistického fenoménu, ktorý je hrubo orámovaný krízovými tiež-príčinami nezamestnanosti.
Ponúkam poslancom parlamentu a vláde SR nový politický rozmer, nový pohľad. Problém nezamestnanosti ešte nikdy a nikto neriešil v dimenzii psycho-sociálnych a právnych súvislostí.
Narastá počet nezamestnaných podávajúcich sťažnosti na zamestnávateľov. Noví a novší nezamestnaní stále viac pociťujú sociálno-právnu krivdu ktorá znásobuje ekonomickú dieru v ich súkromnom rozpočte.
Občania SR s nádejou hľadali v novele Zákonníka práce, či sa v ňom „náhodou“ nepremietla aj otázka sociálno-právnej, aktuálne žitej krivdy. Následná občianska nespokojnosť s prácou zákonníkov vyústila do známeho výsledku posledných volieb.
Občania SR ukázali v týchto voľbách nielen že chcú mať legálnu sociálnu politiku v našom štáte, chcú mať kompaktný právny systém, chcú komplexné riešenia sociálnej rakoviny.
Zahoďme ľavo-pravé konzervativizmy, a vyriešme skrytý zakonzervovaný hierarchizmus definovaný úchyláckym sloganom: Zhora dole môžem všetko.
Občania SR sledujú naše kroky a podľa našich krokov si nás budú vážiť, alebo defenestrovať. Posledné voľby ukázali politickú zrelosť, vysokú morálku a vyspelosť, sociálno-právnu uvedomelosť slovenského voliča. Preto všetkých vo vláde SR, ako aj v NR SR, varujem pred hazardom s valutou zvanou občanova dôvera. My nie sme v USA. Na Slovensku žiadny saxofón nenavráti stratenú dôveru. O tom sa presvedčili už viacerí slovenskí politici, nestíhajú ani bicyklom, dokonca ani maratónci nedobehnú stratenú dôveru.
Vážení, nemyslite si, že dáte súhlas na nejaký zákon len tak, a štyri roky si tu budete vylihovať v bufete, a tesne pred budúcimi voľbami nabrýzgate na nejakého politika, a budete zase zvolení. Alebo že budete vyrábať asociálne intrigy, zbierať „tajné informácie ako zbohatnúť na trhu s papiermi“ – na to je Slovensko primalé átrium.
Neodporúčam Vám ignorovať rakovinu spoločnosti ktorú vám jasne opisujem na základe bohatého materiálu nahromadeného v databáze OZ PaV a v dokumentoch u našich odborníkov. Odborníkmi na túto interdisciplinárnu politologickú tému sú psychoterapeuti, socioterapeuti, lekári, právnici, ale aj učitelia. Politológovia, ani politici veru nie, lebo sú slepí, doteraz nič nezistili. A vieme, že slepý nemôže vodiť slepých.
Naše odmietavé stanovisko k neúplnému PVV SR jasne načiera z temných hlbín stavu spoločnosti, a jasnou rečou hovorí potvrdené mojou pravdivosťou. Pravdivosť mojich slov dokumentujú moji voliči, ktorí si ma všimli, chcú aby som realizovala svoj legislatívny zámer a preto si ma zvolili. Moje stanovisko k PVV SR berte ako hotový materiál, ako podklad pre novú tvorbu PVV SR a následne aj ako zdroj pre novú legislatívu. Je to vôľa obrovskej nemej hlbiny v radoch našich spoluobčanov. Neprajme si, aby táto nemá a mlčiaca masa stratila trpezlivosť, zodvihla sa a vyhodila nás z okien! Pre vás zákonníkov a pre vládu SR mám návrh: Doplňme všetko čo treba, čo navrhujem do PVV SR, a potom ho schváľme a následne sa pusťme do legislatívnej práce na vylepšení vnútorného stavu našej milovanej republiky.
Riešenie otázok našej spoločnosti nie je len otázka základných ľudských práv a slobôd. Nie je to ani otázka izolovaného skvalitnenia jednotlivých ľudských práv. Je to otázka riešenia oveľa zhubnejšieho fenoménu, sociálna rakovina prerástla a nejakým spôsobom sa dotýka nás všetkých, občanov SR.
Napríklad zákonníkov (poslancov NR SR) a predstaviteľov vlády SR sa politická hniloba, sociálna rakovina, dotýka priamo – už teraz vzniká vo vás nechuť riešiť daný problém(?) – je to prejav nákazy. Vážení – ste nakazení! Popieraním túto nechuť nezmažete. A problém sa raz dotkne Vás osobne, alebo sa dotkne Vášho blízkeho. Lebo Slovensko je primalé na to, aby sa niekto z nás mohol stratiť medzi problémami len tak, bez nakazenia.
Nakazení sú takmer všetci: Jedni – nechuťou problém riešiť, čo je závažná sociálna rakovina; alebo tí druhí – sú obeťami rakoviny, títo sú zdeptaní rakovinou až na smrť.
Na margo problému sa opýtam: Máme analyzovať otázku príčin narastajúcich dokonaných samovrážd(?); krivka za posledných 22 rokov hrozivo stúpa… aký to je marker (?). Nehrozí nám verdikt, že za komunizmu bolo lepšie?
Nikomu neprajem aby sa ocitol on, alebo niekto z jeho blízkych, v štatistickom rozptyle krivky samovražednosti.
Pokúsme sa odmietnuť hypotézu, že diktatúra komunizmu bola sociálne lepším riešením. Ako vyhodnotíme stav, že nikdy predtým v dejinách Slovenska nebolo tak veľa zlých právnych noriem, ktoré by umožňovali tak ľahko vyhnať zo zamestnania, bez príčiny, a nevinných ľudí len tak, ako lusknutím prsta (?) !
Keď si zamestnávateľ zmyslí prepustiť, tak to aj urobí, a ihneď, v tej sekunde… neprajem ani zarytým konzervatívnym kapitalistom aby ste niečo také zažili, ale neuškodilo by vám to, že? Veď vy si viete nahonobiť „poctivou prácou“ veľa peňazí, ste podnikatelia, tak Vám nerobilo problém zrušiť príjmy invalidom, že? A to bola len malá časť sociálnej rakoviny, ale jasne ukázala, že nie diktatúra je lepšou voľbou, ale morálny a sociálne zrelý zákonník (poslanec) je tá správna voľba. Preto som tu aby som vám to všetkým objasnila a zopakujem, sama som sa sem nenominovala. Dohnal ma sem jeden taký boss, a zvolili si ma občania ktorým som vyrozprávala svoj príbeh a oni mi poslali svoje príbehy, a zrazu sme zistili, že sú nás štatisticky významné kvantá, my sme masa, to je tá temná tíšina o ktorej stále hovorím. Tlačí sa mi na jazyk ľudové príslovie, ale radšej si ho domyslite… a hlavne pritom nehúkajte do medvedieho brlohu…
Nie je cieľom našej činnosti naprávať minulosť tým, že odsúdime konkrétnych poslancov, hoci – nezaškodilo by niekoľko exemplárnych trestov. Ani nebudeme pripomínať chyby minulosti, hoci je nám veľmi ľúto stavu, keď zamestnanci, a tiež nezamestnaní, sa boja ozvať – a to je trúchlivá a temná realita Slovenska.
My, teda ja, moji spolupracovníci a moji voliči, sme ochotní prijať každú pomocnú ruku od každého pri odstraňovaní uvedených akože „omylov“. Uvedomte si rozmery problému nazvaného sociálna rakovina: Je to ako keď sa nenažraná sviňa prežerie a nedbá na prasiatko hynúceho hladom; alebo zoberie blížnemu sociálne dávky a potom sa oblečie do handier a napodobňuje ho. Na toto treba psychopatickú deviáciu, a je veľmi ťažko nazývať to omylom. Ak si pravdu nepriznáme, tak je Slovensko stratené.
Až šesť sedmín všetkých nezamestnaných, presne podľa štatistického pravidla plávajúceho ľadovca je toľko skrytého pod vodou, neuviedlo skutočnú príčinu odchodu zo zamestnania. Štatistické tabuľky ani neobsahujú „dotazník o príčine nespokojnosti s postupom zamestnávateľa“.
To nie je malý omyl. To je asociálna, deviantná politika – úmyselné formátovanie dotazníkov tak, aby sa v nich nič nepríjemné nemohlo ukázať!
Niečo by sa dalo riešiť okamžite. Vieme, že terajší Zákonník práce obsahuje ustanovenia v rozpore s ľudskými právami. Ľudské práva pre všetkých občanov SR sú záväzné a zaručené v Ústave SR, a v súvisiacich medzinárodných právnych zárukách ratifikovaných SR. Len poznamenávame faktický stav antidiskriminačného zákona z pohľadu zamestnanca – sám antidiskriminačný zákon odporuje samotnej Ústave SR, je diskordantný aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Čo budeme opravovať? Antidiskriminačný zákon, alebo Ústavu SR? Právnici poznajú odpoveď, ktorá nás na tomto mieste nie veľmi trápi.
Horšie to je s praktickým právnym stavom v našej republike.
Slovenské právo je bežne akceptovaným nástrojom moci bohatých a vysokopostavených, ale zároveň je poslednou zbraňou chudobných a slabých. Problémom ostáva, že druhá časť výroku nefunguje. V stave, v akom je slovenské právo dnes, je skôr bezprávnym právom pre absolútnu väčšinu občanov SR, a to vďaka právnym deklináciám v aplikovaní práva.
V posledných rokoch sa bežnou praxou stáva politické posilňovanie výkladu práva, začali s tým páni Lipšic a Dzurinda. Všetci si pamätáme ako rozkazovali sudcom a prokurátorom.
Alebo priame finančné tangovanie výkladu práva, ako nám to predviedli niektorí prokurátori v spolupráci so zločincami alebo so zbohatlíkmi.
Tí ktorí na to majú postavenie, alebo peniaze, deklinujú si výklady práv tak, ako to oni chcú.
Radový občan sa svojich práv dočká len výnimočne, a potom má nutkanie chváliť sudcov v médiách, čo je skutočne smiešne, fakt banán…
Tak, či onak, bežný smrteľník sa výkladu práv bez intervencie Európskeho súdneho dvora nedočká.
Pýtam sa: Nie je toto úchylný stav práva? Ak so mnou súhlasíte, že je, tak sme na jednej vlne a môžeme spokojne začať so zmenami k lepšiemu. Ak nesúhlasíte, zrejme nemáte čisté svedomie, a to si vyriešte na inom fóre. Sem nepatrí žiadne nečisté svedomie zákonníka, najmä nie svedomie deklinujúce výklad práv. A to nie je otázka absolvovanej školy, ale je to otázka absolvovanej výchovy.
Treba konečne prepojiť zákony a štátnu moc v prospech radového občana, a členovia vlády SR, ako aj poslanci NR SR, by to mali konečne pochopiť.
Poctivý politik má postarané o prácu na celý život, dostane úctu od občanov, a môže spokojne chodiť medzi ľudí aj bez ochranky.
Naše fórum má k dispozícii legálnu evidenciu o tom, ako jedna sedmina nezamestnaných sa domáha svojich legitímnych práv, ktoré sú v súlade s platnými a pre Slovensko záväznými normami.
Iné špecifiká slovenského právneho systému odsúvajú túto sedminu nezamestnaných do neurčitého bahna deklinovaného práva. Fakticky je táto sedmina nezamestnaných odsúvaná do bezprávneho stavu, a často ich tam odsúvajú právnici… či už na úradoch práce, alebo na súdoch… Ak právnici deklinujú výklad práv radového občana – ako by ste to nazvali? To už asi nie je banán… ale sa mi vynára niečo z histórie, niečo ako heilovanie… až tak ďaleko sme sa dostali! Naše milované Slovensko je bezprávny štát, horší ako za vojnovej republiky. A kto za to môže? Ktorý strážca zákona má najvyšší plat?
Ako už isto viete, bezprávie nie je žart, nedá sa nazvať ani omylom, a nie je vhodné ani na karneval napodobňovaním bezdomovcov – to tiež nebol omyl, ale spáchané bezprávie.
Preto vyzývam všetkých poslancov NR SR: Dozrel čas, zmeňme to!
Vybudujme si štát v ktorom slušní ľudia budú chodiť do práce s radosťou, od mlada až do vysokého veku!
Aby sme rozumeli všetci jednej veci, vyhlasujem výzvu pre všetkých tu prítomných poslancov NR SR:
Neprijmeme defektné PVV SR, ale požiadame ctenú sociálnu Vládu SR o doplnenie sociálnymi návrhmi na riešenie sociálnej rakoviny.
Starší poslanci čo si osobujete právo štamgastov na kreslá v tejto miestnosti, napravte čo ste zanedbali! Aj keď si to nepriznáte aj tak máte na tomto stave svoju vinu. Pomôžte nám naprávať to čo je pokazené. Sociálny kredit tejto vlády je aspoň čiastočnou garanciou že by sa to mohlo podariť, využime pozitívne tento stav a tento časový priestor.
Prosím Vás všetkých prítomných, premýšľajte či náhodou nehovorím o niečom, čo ste tušili, ale ste doteraz nevideli.
A na záver na povzbudenie do ďalšej činnosti odkaz jednej, vzrastom malej, a duchom veľkej ženy, ktorá povedala:
“Ľudia sú nerozumní, nelogickí a sebeckí, ale aj tak ich miluj. Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých, postranných pohnútok, ale aj tak rob dobre.
Ak si úspešný, získaš si falošných priateľov a skutočných nepriateľov, ale aj tak buď úspešný. Na dobro, ktoré konáš sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobro.
Čestnosť a úprimnosť ťa urobia zraniteľným, ale aj tak buď čestný a úprimný. Čo si po celé roky budoval, sa môže za jednu noc zrútiť, ale aj tak buduj.
Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale možno ťa napadnú, ak im pomôžeš, ale aj tak pomáhaj ľuďom. Daj svetu to najlepšie, čo máš a udrú ťa do tváre, ale aj tak daj svetu to najlepšie, čo máš.”
Volala sa Matka Tereza a svojím životom potvrdila tieto slová.
Ďakujem za pozornosť.
NR SR, Bratislava, 10. mája 2012
gamax 